Sviatok slovanského Boha KOĽADU

a slávnosť Zimného Slnovratu, 22. – 25. december

Všetci vieme, že „koledovať“ znamená spievať slávnostné piesne, za čo sa dostáva pohostenie a darčeky. Podľa kazáckych obyčají sa v septembri (na jeseň) slávi Novoletie, ktoré sa nazýva aj „Veľký Oseň“ a v decembri je oslava Narodenia Koľadu – narodenie mladého Boha svetla a tepla. Znakom Koľadu vždy bolo koleso s ôsmymi, jasnými farbami vymaľovanými špicmi, čo je znakom Slnka. V strede kolesa musel horieť oheň, najčastejšie otiepok slamy, sviečka, alebo fakľa. Pretože Koľada je Bohom Asom z Rodu Boha Svaroga, za jeho zvyčajné stelesnenie v domoch bol považovaný veľký snop, ale Koľadu zosobňovala aj otiepok alebo slamená bábka urobená na Narodenie. Koľada okrem kalendára je známy aj ako Boh, ktorý nesie mier, veriac, že on pôsobí aby životy národov boli v plnom súlade na rozdiel od Čiernoboha, ktorý naučil ľudí sa medzi sebou nenávidieť, následkom čoho sa prelieva nevinná ľudská krv. Nuž preto Koľada nebol ctený iba medzi 22. až 25. decembrom, ale aj vždy, keď bol nastolený mier po vojne s nepriateľskými národmi.

Koľada je Bohom-Ochrancom ľudí v zbrani a Žrecov. Často je zobrazovaný s mečom v ruke, pričom ostrie meča je obrátené nadol. Meč obrátený ostrím nadol za starých čias znamenal ochranu Múdrosti Bohov a Predkov, ale aj nekompromisné dodržiavanie Nebeských Konov tak, ako ich ustanovil Boh Svarog pre všetky Čertogy Svarožieho Kruhu.

Samotný sviatok na počesť Boha Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu. Tento deň je hranicou, t.j. prechodom. Keď stojíme napríklad na prahu ako hranici, tak môžeme vojsť buď jednej alebo druhej miestnosti. A tento deň je zaujímavý tým, že môžeme cestovať bez toho, aby sme opustili našu izbu. Niekoľko takýchto prechodov si môžeme hneď vymenovať: spln, nov, dni slnovratov, dni zmeny epoch(ako to bolo v r. 2012), dni narodení Bohov a podobne.

Sviatok Koľadu neslávime vždy v jeden a ten istý deň. Podobne, ako všetky ostatné Hlavné slovanské sviatky (Maslenica, Kupala, Tauseň), je aj tento zviazaný so štyrmi hlavnými, každoročnými astronomickými udalosťami, t.j. dvomi rovnodennosťami a dvomi slnovratmi. Koľada teda patrí k POHYBLIVÝM sviatkom. Každý z týchto sviatkov má „svoj“ týždeň, napr. kupalský, maslenicový atď. Toto sa deje preto, lebo náš kalendár je Lunno-Slnečný. Za základ berie slnečný dátum, ale vzťahuje sa k fázam Luny. Ak je spln blízko (v mierkach 1-2 dni „do“ alebo 4-6 dní „po“) Slnečnému dátumu, tak sviatok slávime v deň splnu. Ak je Luna „ďaleko“, tak slávime iba podľa Slnka.

Tak či onak sviatok má svoj „svätý“ týždeň, ktorý je mystickým predĺžením dňa sviatku na obe strany. Celý týždeň teda považujeme ako keby za jeden veľký deň. Ak sviatok slávime v deň splnu, tak nadobúda osobitú silu, t.j. môžeme hovoriť o „Silnom Koľadovi“, ako napríklad o „Silnom Kupalovi“. V praxi to znamená, že bezprostredný dátum Sviatku – pokiaľ nie je „Silný“ – môžeme „posúvať“ po celom svätom týždni. Nie bezbožne, ale v určitom stupni. Môžeme ho napríklad prispôsobiť k nejakému svetskému dátumu, ale mysticky Sviatok, koniec koncov, bude tak či onak jediným dňom. A ešte nezabúdajme, že náš, slovanský týždeň má 9 dní.

Pohyblivý sviatok SÁM formuje kalendár, nepredstavuje teda pohyblivý bod v nepohyblivom kalendári. V tradičnom kalendári nie je dôležitá absolútna „koordináta“ Sviatku, ale vzťažná. Dôležité je to, čo za čím nasleduje, čo nemôže prebehnúť, kým predtým neprebehlo to či ono. Dôležité teda nie je, koľko dní oddeľuje dátumy, ale koľko a akých udalostí musí medzi nimi prebehnúť a v akej následnosti. Dôležitá je vnútorná logika a celistvosť kalendára, nie absolútna číselná tabuľka.

V podstate celý postup určovania tohto sviatku „obsadili“ židokresťania. Inak to totiž ani urobiť nemohli, pretože museli preberať od pohanov celú logiku výpočtu svojich sviatkov, pretože cirkev potrebovala „prekryť“ pôvodné, pohanské sviatky svojimi.

Sviatok Koľadu je diametrálnym protikladom Kupalovi. Znamená sezónny obrat, pribúdanie svetla, zomieranie starého a príchod silného, mladého. Je spojený s kultom Velesa a šamanizmom.

Koľada je Prastarý Boh veselých udalostí, jeho meno je vytvorené od slova „kolo“ (koleso) a koledy majú pôvodne tiež určitý vzťah ku koldovstvu.

Pripomeňme si v súhrne niektoré zvyklosti, ktoré tradične sprevádzali oslavy svatku Boha Koľadu na slovanských dedinách. Ako sme už povedali, mnohé z nich „plavne“ prešli do „arzenálu“ židokresťanov, ale to nič nemení na podstate, že sú to naše zvyky a kultúra, ktorú nám jednoducho ukradli.

Koľadov sviatok (Koľadky) sa niekde oslavuje ako Koročun (Karačun, Kračún). Je to pôvodne Kolotun, alebo Kalačin, od slov Kolo (koleso) a Čun (tun, tin), čo znamená „deň“.

Pred rokom bola najdlhšia noc v Lete z 22. na 23. december. Je to vždy koldovská, mystická noc,
Koročuna, pričom ráno sa objavuje už nové, „ako znova narodené“ Jar-Slniečko. Je to zimné Novoletie, dni sa začínajú pomaličky predlžovať, začína sa sviatok Koľadu. Sú to Biele sviatky a rátajú sa k Zimného slnovratu. Pri tejto príležitosti si môžeme pripomenúť niektoré naše ďalšie sviatky:

Komojedica (Maslenica) – Jarná rovnodennosť, čo sú Zelené sviatky na 21. marca.

Kupala – Letný slnovrat, Žlté sviatky na 22. júna.

Oveseň-Ovseň – Jesenná rovnodennosť, Červené sviatky na 21. septembra.

Pred slávením sviatku Koľadu kudesník „vije vlkom“ (prorocké vitie), čím odháňa zlých duchov. Počas dňa sa pripravuje „Koľada“, t.j. kolektívne jedlo a zapaľovali sa sviatočné vatry – Krady – ktoré horeli celú noc. Okolo dediny (pohyb proti pohybu slnka) „vyháňali popa alebo kladu“, čo však v skutočnosti bol hrubý, horiaci kus brvna. Ak sa podarilo vybrať ho z vatry, prehnať okolo dediny a vrátiť naspäť do vatry znamenalo to, že dedinu čaká požehnaný život. Aby sa to podarilo, tak dievčatá a chlapci polievali brvno masťou alebo olejom.

Názov „pop“ (u katolíkov či evanjelikov „kňaz“ – čo však tiež je náš, prevzatý názov majúci úplne iný význam, ale o tom neskôr) takto naši Predkovia posmešne nazývali popa-kladu, ktorý slúžil jednu noc a potom sa celý rok vyvaľoval na boku ako klada. Samotný názov – pop – pochádza zo slov, ktoré si zachovali význam aj v dnešnej slovenčine: Prach-Otcov-Predavší.

Nadránom, v posledný deň sviatku sa z tejto sviatočnej vatry vyberali uhlíky, ktorými sa zapaľovali „nové ohne“ v domácich peciach. Zrána pripravovali jedlo, hry, začínali prechádzky.
Na druhý deň nebolo vhodné, aby ľudia ostávali u seba doma, preto chodievali na návštevy. Statok kŕmili chlebom a napájali bylinkovými odvarmi.

Všetci sa povinne umyli v „bani“ (niečo ako dnešná sauna) a pristúpili k rodinnému stolu.

Je ešte veľa zvykov, ktoré sú zviazané s týmto prastarým slovanským sviatkom, pričom nesmieme zabúdať aj na zvyk nosenia rôznych masiek. Za všetky vari iba toľko, že Kalač, Kalačin, Karačun je Chlieb upečený v tvare kolesa a symbolizuje „kruh dňa“. Dnes toto slovo používame v tvare „koláč“. Teda pôvodný význam slova koláč je iba pre ten druh, ktorý je okrúhly.

zdroj: tartaria.sk