Naši predkovia predpokladali, že v deň na Hromnice (2. február), sa Leto po prvýkrát stretáva so Zimou, aj keď je od Leta ešte ďaleko.
Je to prvý stret Zimy – Bohyne Mary (Marena, Moréna) s mladou Bohyňou Jari – Leľou (Vesnou).
V južnejších oblastiach bolo v tomto období počuť prvé hromy (preto na “Hromnice”).
Na severe bolo toto obdobie považované jednoducho za “Stred Zimy”. Inde to bolo považované za obdobie boja o moc medzi Zimou a Letom. Ak zvíťazí Zima, Leto bude chladné, ak Leto, tak bude horúce. Z tohto dôvodu začali naši predkovi viac “pomáhať” Letu, aby porazilo Zimu.
Sviatok bol zasvätený Perúnovi – staroslovanský Boh, ktorý sa spájal s počasím a s úrodou. Ľudia teda oddávna žiadali Perúna o úrodu, je možné, že v čase Hromníc aj o príchod Jari. V tej dobe sa obradne zapaľovala hromničná svieca, ktorá mala chrániť pred nepriazňou i pred zásahom blesku.
Pôvodne to boli dlhšie sviatky, počas ktorých sa schádzali Slovieni v družných rodoch, obciach i mestách a zahrievali sa duchovnými sviatkami i zábavami. Dnes sú tieto sviatky známe skôr pod neskorším menom „fašiangy“. Patria k nim i neodmysliteľné masky (pôvodne obradné).
text: Slovienka
obrázky: zdroj internet
0 Comments