… kôň, ako symbol Kupalu

Symbol Kupalu – posvätným zvieraťom tohto slovanského Boha Slnka je Kôň. Nachádza sa aj v KOĽADOV DAR (Svaroží Kruh) – slovanský kalendár. Naši Predkovia si  ho teda spájali s kultom Slnka, pohybom slnečného voza po oblohe. Tento symbol je právom považovaný za jeden z najstarších, o čom svedčia početné archeologické nálezy.

Ja pri koníkovi

Kôň je jedným z najobľúbenejších zvierat medzi našimi Predkami. Spája sa s ním veľa legiend a povier. Napr. biele a hnedo červené kone boli považované za poslov tepla a slnečného svetla. Noc bola spojená s čiernym koňom.

Naši Predkovia si všetky prírodné úkazy predstavovali v podobe krásnych koní s dlhou hrivou.

Starí Slovania verili, že Ranný úsvit viedol žiarivé biele kone – úsvitové oblaky – za opraty. Cez deň sa sfarbili do červena a večer na tmavošedé. Hviezdy boli tiež prirovnávané ku koňom. Tiež sa verilo, že Mliečna dráha je mliekom nebeskej kobyly.

Tričko s výšivkou Kôň

Divočina, múdrosť, rýchle zmeny

Kone boli stelesnením divočiny a múdrosti. Koniec koncov, musíte uznať, že divoký kôň poslúcha iba silného jazdca! Skrotiť divokého koňa znamená v metaforickom jazyku skrotiť samotnú Prírodu.

Jazdec na koni je mnohostranný obraz. Prináša so sebou rýchle zmeny. Svetlý kôň bol symbolom radosti a čierny niesol smrť.

Každá väčšia svätyňa mala posvätné kone. Podkovy a zvončeky boli považované za amulety, ktoré prinášali šťastie.

Od nepamäti je kôň pre človeka nepostrádateľným pomocníkom a priateľom. Kôň bol potrebný všade: na bojisku i na ornej pôde, na poľovačke aj na cestách. Bol zapriahnutý či do kočov, či do vozov.

Tričko s výšivkou Kôň

Kedysi dávno v chráme najvyššieho Boha (pobaltských Slovanov) Sventovita chovali posvätného bieleho koňa, ktorý sa používal aj na veštenie. Postavili ho k trom kopiím. Ak kôň vykročil ľavou nohou, považovalo sa to za zlé znamenie a ak kôň vykročil pravou nohou, považovalo sa to za dobré znamenie.

Zaujímovosť

Zaujímavé je aj spojenie medzi koňmi a rosou – liečivá voda so silnými magickými vlastnosťami. S objavením sa Slnka rosa mizne a nebeské kone ju pijú.

Kone boli prirovnávané k rýchlo krídleným vtákom, stelesnenie všetkého dynamického, ​​nepokojného a zároveň múdreho. Prirodzenú silu koňa je ťažké skrotiť a prekonať ju môže len silný a sebavedomý jazdec.

Tričko dlhý rukáv s výšivkou Kôň

Upokojiť divokého koňa v metaforickom jazyku znamená skrotiť samotnú Prírodu, prinútiť ju vzdať sa časti svojich neobmedzených schopností. Pre mnohé národy bola takáto skúška súčasťou iniciačného obradu, ktorý musí podstúpiť každý človek.

S rozdelením moci nad svetom a všetkými javmi jeho existencie sa biele kone v ľudovej predstavivosti prenášajú na Boha Slnka, Boha Hromu (najskôr Perun, potom Sventovit a nakoniec Jarilo), zatiaľ čo čierne kone sa stali majetkom Striboga a jeho všetkých prudkých vetrov.

Posvätné kone

Každá väčšia slovanská svätyňa mala posvätné kone. S koňmi sa spája množstvo prísloví a znamení. Atribúty konského postroja, podkov, zvonov – to všetko sa považovalo za silné amulety, ochranu pred poškodením a záruku pohody.

Tričko dlhý rukáv s výšivkou Kôň

Amulety koní

sú a boli dokonca prítomné aj v rôznych druhoch ľudového umenia – v rezbárstve, vo výšivke, maľbe, ktoré možno vidieť na kolískach pre deti, hračky pre deti – vyrezávaný koník, či urobený zo slamy, na vyrezávaných naberačkách, riadoch, či na strechách domov.

Drevený riad Kôň

Kone sú v slovanskej tradícii nepostrádateľnými účastníkmi rozprávok, eposov a legiend, sú dobyvateľmi priestoru a času, ktorí sú schopní cestovať nielen po oblohe „nad stojacim lesom, pod chodiacim oblakom“, ale aj medzi svetmi.

Symbolické, obrazné zobrazenie koní: Biely kôň je biely deň, červený je slnko, čierny je noc.

Kone v slovanskej tradícii sa zúčastnili mnohých rituálov a zasvätení. Bez dokonalého zvládnutia jazdeckého umenia by sa človek nemohol vyhlásiť za muža. Veď chlapcov odmalička učili jazde na koni a vojenskému výcviku.

Kôň na streche tradičnej chatrče symbolizoval Slnko, chránil samotný dom a jeho majiteľov pred temnými silami.

Drevený kôň na streche domu

Ochrannú moc mali aj konské podkovy. Naši Predkovia ich vešali nad dvere „pre šťastie“. A robí sa to ešte aj dnes.

Ani Kozák si nevedel svoj život predstaviť bez koňa. On bol jeho najvernejší kamarát – verný spoločník, ktorý ho nielen niesol do boja, ale hlavne z boja domov. Sám kozák nebude jesť, ale bude kŕmiť svojho koňa. Kozák bez koňa je ako bojovník bez zbrane.

Naši Predkovia verili, že kôň cíti a chápe svojho majiteľa a zostáva mu oddaný po celý život.

Tvoja Slovienka

obrázky v texte: Slovienka, slovienka.sk a zdroj: internet