Naši slovienskí predkovia v noci z 31. októbra na 1.novembra slávili Velesovu noc.
Počas Velesovej noci (tiež aj Marinej noci) Belobog konečne odovzdáva Kolo roka Černobogovi a vráta Navi (Nav – astrálny svet, t.j. 16 a viacrozmerný. Astrál je Svetlý a Temný) sú až do prvého kikiríkania kohútov (alebo do úsvitu) naširoko roztvorené do Javi (Jav – ľudský hmotný svet). Počas tejto noci sa po zemi prechádzajú duše predkov a pozerajú, ako nažívajú ich potomkovia. Ak človek nežije podľa podľa Konov Rita, môžu ho pomiasť, naľakať, človek tiež mohol vážne ochorieť a neskôr zomrieť. Preto ten čas považovali za nebezpečný. V tom čase na zem prenikajú aj iné bytosti v podobe astrálnych entít. Ak mali želanie, mohli ísť na cintorín a vykonať tam obrady, rituály. Obzvlášť tie, ktoré sú spojené so vzývaním ducha.
Velesova Noc
je noc veľkej sily, kedy sa oslabujú hranice medzi svetmi, kedy duchovia našich predkov i duchovia tých, čo budú žiť po nás, predstavujú neoddeliteľný celok, spolu s umierajúcim a obnovujúcim sa svetom, so živlami a ich mocou. Predovšetkým je to rodinný sviatok. Verilo sa, že vo Velesovu noc sa duchovia predkov vracajú k svojim potomkom, aby ich poučili i požehnali celý rod. Pred zotmením sa zapálil oheň. Jeho preskakovanie a chodenie po žeravom uhlí bolo obradom očistenia sa a oslobodenia sa od zlých síl. Práve z tohto dôvodu malo slávenie Velesovej noci pre našich predkov taký význam. Spolu s pochopením týchto javov neočakávane prichádza nové vnímanie našich sviatkov, obyčajov a taktiež protichodného zjednotenia živlov.
Velesova noc je predovšetkým RODinný sviatok
Verilo sa, že duchovia predkov sa vracajú k svojim potomkom, aby im venovali múdrosti a požehnali celý rod. Pred súmrakom sa založil oheň a chôdza po žeravom uhlí bosými nohami a skákanie cez oheň bol rituál očistenia a oslobodenia od nečistých síl. Preto slávenie Velesovej noci bolo pre Slovanov mimoriadne dôležité.
U slovanských národov mala táto noc niekoľko názvov. V Bielorusku to bol „Dzjady“ – pohanský obrad spomienky na zosnulých. Tento obrad je zdrojom čistých myšlienok a pocitov a vždy sa mu prisudzoval zvláštny význam. Práve tento obrad môže chrániť pred zabudnutím na svoje korene, čo vedie k nedostatku duchovnosti a strate morálky. Podľa ľudových povier v túto noc duše predkov poslednýkrát v roku navštevujú svojich potomkov, ktorí žijú v Javi a následne odchádzajú do Svetlého Iriju do nasledujúcej jari.
Magická Noc
Velesova noc je magická noc skúšok a spomínania. Počas tejto noci je jednoduchšie spustiť sa do podzemia svojho podvedomia a nájsť Silu, pokiaľ dokážeš prekonať svoj strach. Je to čas očisty, pochopenia a možno prechodu na novú úroveň. Počas tejto noci sa vonku postavil tanier s pohostením pre duše zosnulých. Na parapetu okna sa postavila sviečka, ktorá ukazovala ako maják cestu dušiam, ktoré sú pripravené prísť nám na pomoc. Na oltár slávnosti sa kladú jablká, tekvice, jesenné kvety. Spomínajú sa zosnulí príbuzní a priatelia, ale bez ľútosti.
Dni spomínania predkov boli u Slovanov uctievané
Pred oslavami sa upratoval dom, umývali sa v parnej bani, kde sa nechávalo vedro s čistou vodou a nová metlička pre saunovanie predkov. Prestrel sa sviatočný stôl, pri ktorom hlava rodiny predniesol určené vety: „Predkovia naši, príďte k nám, pite a jedzte s nami…“, a tým pozýval všetkých predkov na večeru. V dome sa otvorili dvere, aby predkovia mohli prísť a posadiť sa za stôl. Predtým, ako sa prešlo k ďalšiemu jedlu, tak sa časť odložila na zvláštny tanier pre duchov.
Slávnostná večera trvala pomerne dlho, všetci spomínali to najlepšie o svojich zosnulých príbuzných, tie skutky, na ktoré môže byť hrdá nie jedna generácia tohto rodu. Počas slávnostnej večere bolo možné hovoriť iba o svojich predkoch, ich živote, jednotlivých skutkoch a povahových rysoch. Spomínali sa ich slová, múdre rady a dobré skutky. Rozhovor sa začínal s príbehom o najstaršom známom predkovi a končil spomienkami o nedávno zosnulých.
Zbohom predkovia
Po skončení osláv hlava rodiny vyprevádzala predkov so slovami: „Zbohom predkovia, choďte a zoberte zo sebou biedu, chorobu… a dlho na nás čakajte…“
Spomínajte na svojich predkov, oni tiež prežili svoje životy a odovzdali svoje plody svetu. Nie je dôležité, či boli zlí alebo dobrí, štedrí alebo lakomí, silní alebo slabí. Nie je dôležité, akí boli a ako žili, oni pomáhali formovať a tvoriť tento svet, v ktorom teraz žijeme. Najdôležitejšie je, že zachovali náš prastarý rod a preniesli v genetike kvality, ktoré môžeme používať a zdokonaľovať pre našich potomkov.Počas tohto sviatku sa snažte vychutnať každú vôňu, chuť a pocit a vychutnajte si život vo fyzickom svete.
Predkovia rozlišovali medzi Temnou Navi (Peklo) – bydlisko nespravodlivých duší a Svetlou Navi (Iriou Nebeskou) – bydliskom Svetlých duší predkov. V niektorých podaniach je záhrobný svet za vodným priestranstvom, kde susedia spravodlivé a hriešne duše. Súdiac na základe dávnych príbehov o návštevách duší z oného sveta, časť hriešnikov je od časti spravodlivých oddelená buď priepasťou, ohnivou riekou, pevnou stenou, ohradou, atď…
“Starí” a “Noví” predkovia Slovanov
Onen Svet ako zvláštne priestranstvo, ktoré obsahuje ako raj tak aj peklo sa podľa dávnych povestí javí nie len ako miesto, kde prebývajú duše mŕtvych a navní duchovia, no i ako rozprávkové miesto, kam sa na zimu sťahujú vtáci, hady, hmyz. Podľa povestí sa tento bájny svet zvaný Iriou nachádza ďaleko za morom. Malo sa za to, že vtáky tam prelietavajú po Mliečnej dráhe, hady preliezajú v jesenie po stromoch. Súčasne s tým sú známe povesti o tom, že vtáky prezimúvajú ponoriac sa do hlbín riek, jazier i studní a hady sa skrývajú pod zemou. Jarné odomknutie brán Onoho sveta oslobodzuje vtáky a hady, ktoré sa znovu objavujú na zemi. Spolu s nimi Biely Svet navštevujú duše zomrelých i nečistá sila.
Na jeseň sú brány otvorené, aby sa presťahovali na onen svet a to práve v noci z 31.10. na 1.11.
Predkovia – zomrelí príbuzní, v literatúre označovaní ako „spravodlivé dušičky“, „požehnaní rodičia“, „svätí dedovia“, „otcovia i matky“, „svoji predkovia“; vnímaní sú ako duchovia-ochrancovia domu, hospodárstva a ako vyššie autority pre celú rodinu.
Do kategórie predkov sa zarátavali tí, ktorí zomreli „svojou“ smrťou (t.j. prirodzenou, nenásilnou), a ako sa tradovalo, úspešne prešli na „onen“ svet. Podľa niektorých povestí, rozlišovali „starých“ predkov (tých, čo zomreli dávno) a „nových“ predkov (dve – tri pokolenia zomrelých rodinných príslušníkov), ktorých rodina ešte pamätala po mene. Starých predkov tak nazývali starými a nových rodičmi.
Bezmenných „starých“ predkov považovali ako za zakladateľov rodu, prvopredkov, účastných na založení sveta a žijúcimi v prvotnom „Zlatom veku“.
Spravodliví predkovia sú postavení proti dušiam „nečistých“ zomrelých, t.j. tých, ktorí zomreli „nie svojou“ smrťou, ktorí sa stali pre ľudí škodlivými a nebezpečnými duchmi.
Osobitnú skupinu tvoria zomrelí do jedného roka, do doby, kým sa im nezorganizovali všetky obradné veci, nebolo ich možné považovať za predkov. Po tom, čo všetky obrady prebehli, už mohli byť označovaní za „rodičov“.
zdroj:SlovѢni
0 Comments