ale tiež Slovanský sviatok Deň žien

Podľa kalendára je Jarná rovnodennosť 20.3. Avšak podľa nášho Slovanského kalendára, Jarná rovnodennosť  – tento sviatok pripadá na 22.3. , o 18:00h. Tento deň je dňom Jari, Bohyni Vesny, ALE aj našim ozajstným Dňom žien 😉 (o tom na konci príspevku 😊).

Deň Bohyne Vesny (Vesty)

je prvým dňom Jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod Jari, prílet vtákov. Bohyňu Vesnu tradične zobrazujeme ako Prekrásnu Bohyňu Ľúbosti, ktorá nám prináša (z)Vesť o konci zimy a nástupu tepla a prebudenie sa Matky Prírody, Matičky Prvopočiatočnej Zeme.

Bohyňa Vesna je Nebeská Bohyňa Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Bohov. Je tiež dcérou Boha Svaroga, sestrou Boha Perúna a mladšou sestrou Bohyne Morény.

A prečo Vesta?

Je to od slova ВЕСТЬ (VEST). A jej meno skôr pochopíte z Bukvice: ВЕСТА – Ведает Слово утвержденное Богами.

V deň stretnutia s Bohyňou Vestou sa tradične oznamovali mená dievčat, ktoré dosiahli vek pohlavnej dospelosti a mohli sa vydávať.

Na druhý deň jarnej rovnodennosti

– na sviatok Krasnogor – sa organizovali slávnostné sprievody Bohyne Zimy Moréne a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko – Vatra – do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Spolu s bábkou sa do ohňa hádže zrno (proso, ovos na prípravu obilnej potravy pre domáci statok), aby nám Bohyňa darovala bohatú úrodu.

Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry, t.j. pästné súboje a stenkové boje.

V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Bohyňu Morénu. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti – keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov – si už nevedeli poskladať všetky detaily. Oslavy vykonávame s čistým srdcom na počesť Bohyne Morény, ktorá odchádza na Sever a vynášame Zimu, ktorú pálime.

V Deň Bohyne Vesty

je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Pretože starodávny slovansko-árijský deň žien by sa mal zhodovať so začiatkom Jari. Aj ženy sa s príchodom Jari „prebúdzajú“ do väčšej krásy, rozkvitajú/kvitnú.

Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli iní. Naše ženy majú svoje Sviatky a tento Deň je jedným z nich, veď všetky krásavice naše – Biele dievčatá – sú Bohyne.

Sláva Svetlým Bohyniam našim!

Sláva Bohyni Veste!

Sláva Bohyni Moréne!

Sláva Bohom i Predkom našim!

Zdroj: ladstas.livejournal.com, rasenya.ru, putisvaroga.ru