Rodokmeň: Čur je vnukom Svaroga a Lady, syn Pelena, alebo Oberega.
Ako prišli ľudia na to, že majú stavať ploty.
Hovorí sa, že Velesova armáda, armáda obrancov nášho sveta (Javi), sa rozdelila. Jedna časť tejto armády zostala na nebesách a druhá zišla na zem, aby pomohla všetkým žijúcim bytostiam na Zemi a chránila ich pred rôznymi neduhmi.
Jeden z tých, ktorí zostúpili z nebies, bol Boh Čur. Po tom, ako Svarog dokončil stvorenie krajiny, nakázal svojmu vnukovi, aby rozdelil túto zem medzi ľudí. Aby nebolo sporov a nezhôd.
Keď sa pred nimi objavil Čur, začali kričať: „Čur, moje, Čur, mne!“. A takto to bolo, ľudia naďalej vykrikovali tieto frázy, až doteraz, najmä deti. Potom, čo Čur rozdal zeme medzi nich, nariadil ľuďom, aby vyrobili zo stromov brvná, ktorými označia hranice svojich zemí.
A toto je legenda o vzniku oplotení, ohraničení. Čur pomáhal pôvodným hradbám z dreva aby boli pevné a nedobytné.
Nik sa neodvážil priradiť/ prisvojiť si majetok niekoho iného a presunúť hraničné brvná, ktoré sa nakoniec stali známymi ako Čury, alebo Čurky.
Neskôr z týchto hraničných brvien začali ľudia vyrezávať samotného Boha Čur-a, aby bolo jasné, kto dáva pozor na hranice zemí medzi ľuďmi, i to, kto je skutočným ochrancom i vlastníkom zemí.
Boh Čur je považovaný za očistcu, ktorý očisťuje od všetkého nečistého a zla. Čurom sa tiež nazýva kryt, obraz Boha v soche. Bez Čur-a je nemožné dokončiť staroslovanský obrad, lebo je skutočným ochrancom, prinášajúci hrôzu všetkému nečistému.
Čurove kúzla pomáhajú chrániť hranice vlastné a prekonať cudzie. Čur, okrem ochrany majetku, tiež chráni pred zlými duchmi a diablami, od ohovárania a kliatieb. Čur je povolávaný očistiť miesto, kde sa vykonávajú obrady, pomáha a chráni.
V skorších dobách sa zachovalo rýmovanie počas hier detí na schovávačku (Čur za mňa, Čur za teba – Rusko), kde prizývali Boha hranice dávať pozor, aby sa nik nestratil.
zdroj: S.D. Sclarenko „Svyatoslav“
0 Comments