Slovanská mytológia – Hromnice (2. február – 15. február)

Slovanský národný sviatok. Príchod Sily na povrch zeme.

Naši predkovia predpokladali že v deň na Hromnice (2. február), sa Leto po prvý krát stretáva so Zimou, aj keď je od Leta ešte ďaleko.
Je to prvý stret Zimy – Bohyne Mary (Marena, Moréna) s mladou Bohyňou Jari – Leľou (Vesnou).
V južnejších oblastiach bolo v tomto období počuť prvé hromy (preto na “Hromnice”).
Na severe bolo toto obdobie považované jednoducho za “Stred Zimy”. Inde to bolo považované za obdobie boja o moc medzi Zimou a Letom. Ak zvíťazí Zima, Leto bude chladné, ak Leto, tak bude horúce. Z tohto dôvodu začali naši predkovi viac “pomáhať” Letu aby porazilo Zimu.

A ako to potom pokračovalo?

Zo začiatku však len v tichosti a doma a potom s plnou silou vonku a v hojnom počte (Maslenica).
Rovnako sú tieto dni spojené s energiou Slnka, ohňom, keď sa zapaľovali sviečky ako symbol ohňa života, ktorý prichádzal s letom.
Slovania zvlášť zapaľovali špeciálnu magickú sviečku, ktorú potom používali po celý rok. Sviečky umiestnené v oknách a dverách chránili od prenikania zlých síl a duchov.

Samotné sviečky boli skladované po celý rok a svietili počas náročných a nebezpečných období, napríklad počas búrky, tak že chránili pred zasiahnutím bleskom. Všetci zlí duchovia sa totiž Hromničnej sviečky obávajú .

Plameň sviečky Hromnice

bol považovaný za časť svetla prvého lúča Jari, ktorým pomáhali odsunúť Zimu.
Takže uprostred zimy sa náhle odráža blížiace sa leto, ktoré je plné všetkých tých udalostí, ktoré sa stanú,
keď Slnko začne zosobňovať prvý impulz, prvý hrom, ktorý padá v týchto dňoch.
V tom je zobrazená mágia Hromníc, stretnutie opačných energií, z ktorých silnejšia povedie ďalšiu časť roka.
Preto udalosť na Hromnice nie je prázdnou zábavou predkov, ale dôležitým míľnikom, po ktorom nasledoval teplý, či chladný rok. Prvé dni februára boli považované za Malé Velesove dni, a nasledujúce dni boli svätené Perúnovi Hromovládcovi a tiež aj Velesovi, zodpovednému za rodenie plodov matky Zeme.